Východiská
Združenie košikárov Slovenska funguje od konca roku 2018 a združuje viacero dobrých košikárov zo Slovenska a z Moravy. Košikárskym profesionálom nie je nik z členov a hlavným momentom ich tvorby nie je zárobok, ale zdokonaľovanie sa v košikárskych technikách.
Najrozšírenejším materiálom, ktorému sa spomedzi prírodných pletív venujú, je prútie, ktoré poskytuje s narastajúcou zručnosťou množstvo techník a variantov, v závislosti od druhu, farby, hrúbky prútia či spôsobu jeho opracovania. Iné materiály (slama, pálka, trstina, šúpolie, luby, korienky) toľko možností neposkytujú, aj preto sa im ľudia venujú menej.
Korienky sú špecifickým materiálom, ktorý je fascinujúci vzhľadom i trvácnosťou. Naše znalosti o jeho výskyte na Slovensku vychádzali predovšetkým z údajov Ústredia ľudovej umeleckej výroby, ktoré v minulosti spolupracovalo s košikármi zo Záhoria a z okresu Bardejov. Plietli predovšetkým technikou špirálového opletania osnovy (ktorá bola z rôznych materiálov – najčastejšie zo samotného korienka alebo z plamienka, popínavej liany druhu Clematis) rozštiepeným korienkom (borovice na Záhorí a smreka na severe). Iným druhom výrobkov, kedysi bežných v tradičnom prostredí Slovenska i Moravy, boli opálky, pletené technikou opletania drevených lubov štiepanými korienkami. Obe techniky boli aj predmetom nášho výskumu a k ich bližšiemu vysvetleniu sa ešte dostaneme.
Princíp techniky špirálového opletania je prítomný aj pri pletení zo slamy. Tam sa zväčša opletajú pramene slamy vŕbovým lubkom. Druhý typ korienkového pletenia, používaný na opálky, sa zas zhoduje s prípravou opálok, kde sa opletajú drevené lubky tenkým vŕbovým prútím.
Pre ÚĽUV a jeho výtvarníčku Janku Menkynovú boli výtvarne reprezentatívnejšie výrobky pletené technikou špirálového opletania, a tak bol výtvarný program založený na nich. Šlo v ňom predovšetkým o variácie tradičnej techniky do rôznych výrobkov (misky, podnosy, košíky), účelom, veľkostne i hrúbkou použitého materiálu koncipovaných pre mestské domácnosti. Posledným aktívnym košikárom, ktorý s ÚĽUV-om spolupracoval (do začiatku nového tisícročia), bol majster ľudovej umeleckej výroby Štefan Ondrovič z Rohožníka s technicky výnimočnou prácou.
Z členov Združenia košikárov Slovenska sa prakticky korienkom do začiatku nášho výskumu venoval jedine Ivan Soška z Kuřimy, ktorý má vášeň pre všetky materiály vhodné na pletenie. Prispôsobuje tomu dokonca aj svoje dovolenky, v rámci ktorých neraz cielene vyhľadáva tradičné košikárstvo v rôznych krajinách sveta. Vyrába opálky zo smrekových lubkov opletaných smrekovými korienkami. Technike sa naučil priamo v teréne na moravskej Vysočine, prítomná však bola v Karpatskom oblúku na celom území Slovenska, čo potvrdzujú aj výsledky nášho výskumu (Liptov, okolie Starej Ľubovne). Zaujímavý by bol výskum aj na Ukrajine a v Rumunsku, či by výskyt tejto techniky korienkového pletenia bol prítomný aj tam a dosvedčoval jej valaské korene.
Práve znalosti Ivana Sošku sme sa rozhodli využiť na hlbší prienik do tejto starej techniky, de facto v súčasnosti zaniknutej. Do projektu sa po výzve na realizáciu výskumu pripojili ďalší dvaja členovia – Jozef Boďa z Trnavy a Pavel Hirka zo Zlína. Na dokumentáciu sa podujal Peter Juriga, autor vynikajúcej publikácie Košikárstvo – premeny vŕbového prútia a nadšenec košikárstva vo všeobecnosti, jemu však po čase zdravotný stav neumožnil pokračovať v projekte.
Jozef Boďa sa podobne ako Ivan Soška venuje viacerým materiálom, medzi nimi aj slame, ktorou zhotovuje výrobky už spomínanou technikou špirálového opletenia. A práve príbuznosť použitých techník bola uňho dôvodom záujmu aj o pletenie z korienkov. Pavel Hirka pletie predovšetkým z prútia, keď kontakty má najmä na moravské Morkovice, kde dlhé desaťročia fungovalo košikárske výrobné družstvo. Korienky ho zaujali ako nový materiál, ktorého možnosti chcel spoznať.
Počas výskumu sa zo spomínaných členov vykryštalizovali ako lídri v praktickej realizácii košíkov Ivan Soška a Jozef Boďa, Pavel Hirka bol prínosom v bádateľskej muzeálnej činnosti.
Zber a príprava materiálu
Téma pletenia z korienkov bola košikárom priblížená cez dokumentárny film Pletenie z korienkov režiséra Miroslava Ruttkaya-Dauka z roku 1993. Vo filme je zachytených viacero dôležitých vecí – zber korienkov, pletenie i filozofia košikára, ktorej hlavným znakom je úcta k materiálu.
Predstava brať korene stromu nemusí znieť na prvý pohľad najpozitívnejšie. Avšak predmetom zberu košikárov sú povrchové korene, pričom sa vždy pamätá na to, aby sa ich jednému stromu nezobralo veľa. Zber korienkov sme konzultovali jednak s ochranármi z CHKO Záhorie a jednak s lesníkmi z príslušnej lesnej správy, od ktorých sme získali povolenie na zber korienkov na účely projektu. V tradičnej kultúre Záhoria sa okrem borovicových korienkov zbierali aj korienky agáta. Tento druh berú lesníci ako invazívny a so zberom korienkov nemali vôbec problém, avšak po vysvetlení technológie zberu nám povolili aj zber koreňov borovice.
Zber korienkov je základom. Bez prípravy materiálu pliesť nemožno, a korienky sú špecifické tým, že si ich nikde nekúpite. Trh s vŕbovým prútím je dobre rozbehnutý. No ostatné prírodné pletivá (slama, luby, pálka, korienky, šúpolie a i.) treba prácne získavať priamo v prírode a následne upraviť na pletenie. Vzhľadom na túto skutočnosť sme aj ďalších ľudí zapojených do projektu (predovšetkým z radov študentov dizajnu) uviedli do problematiky práve cez zber korienkov a ich prípravu na pletenie. Tento koncept šírenia poznatkov o tejto technike by sme radi realizovali aj v budúcnosti – pretože očakávať od absolventov remeselného kurzu, aby pokračovali v tom, čo sa na kurze naučili, možno jedine vtedy, ak im ukážeme všetky etapy práce. A zber a príprava materiálu zaberie určite polovicu času potrebného na zhotovenie výsledného výrobku. Aj preto sme v neskorších fázach projektu pristúpili k zakúpeniu materiálu od „dodávateľa“, ktorý nám korienky pripravil zo svojho pozemku.
Tu je otázka do budúcnosti – ak by sa malo pletenie z korienkov rozbehnúť viac, resp. aby bolo finančne rentabilné, potrebné bude zadovážiť košikárom materiál na pletenie. Možno cez sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva a v spolupráci s lesnými správami. Pretože zhotovenie tradičného výrobku (opálky, misky) trvá nesmierne množstvo hodín, čo robí výrobky z korienkov na Slovensku v súčasnosti nepredajnými – ak zoberieme do úvahy kúpnu silu, resp. ochotu našich ľudí platiť za ručne zhotovené výrobky. Riešením by bolo hľadať trhy v zahraničí (cez on-line priestor). Alebo ísť v spolupráci s dizajnérmi k novej tvári či funkcii výrobkov – a o to sme sa pokúsili aj v našom projekte.
Terénny výskum
Cez film o Štefanovi Ondrovičovi sme sa dostali do Múzea ľudovej umeleckej výroby (MĽUV) v Stupave. Štefan Ondrovič totiž do konca svojho života spolupracoval s ÚĽUV-om a zanechal po sebe viacero výrobkov, ktoré sú práve v zbierkach MĽUV. Tu sme popri samotných košíkoch našli aj obsažné výskumné správy z 50. – 60. rokov minulého storočia, keď sa vo vtedajších okresoch Slovenska realizovali systematické výskumy aktuálneho stavu tradičných remesiel. V nich je zachytená každá materiálová oblasť (hlina, drevo, prírodné pletivá a ďalšie) a dedinu po dedine je opísané, kde bola ktorá technika prítomná. Takto sme získali užitočné tipy, niekedy aj s uvedeným menom, ba dokonca i adresou výrobcu.
Tieto správy sme spracovali a následne kontaktovali obce v regiónoch, kde sa pletenie z korienkov vyskytovalo. Aj tu sa potvrdilo, že pletenie z korienkov bolo prítomné v oblastiach Karpatského oblúka – od Záhoria až po východ Slovenska. Dokonca výskum našich moravských priateľov po moravských múzeách ukázal, že pletenie z korienkov bolo prítomné aj na moravskej strane Karpatského oblúka. Vo výskumných správach MĽUV sa o pletení z korienkov vyskytovali zmienky predovšetkým v dnešných okresoch Malacky, Senica, Dolný Kubín, Poprad, Stará Ľubovňa, Kežmarok, Svidník, Bardejov, Medzilaborce či Snina. Korienkové koše sa však určite plietli aj na Kysuciach (okresy Čadca a Kysucké Nové Mesto) i na Liptove (okres Ružomberok), čo sa nám potvrdilo v priebehu projektu na konkrétnych košíkoch, ktoré sme našli u informátorov (napr. opálka zo smrekových korienkov, ktorú zhotovil otec baču F. Šavrtku v Liptovských Revúcach alebo miska zo smrekových korienkov z kysuckej Ochodnice, ktorú vlastní hrnčiar Štefan Mlích zo Seliec).
Na základe informácií z výskumov, ktoré sme mali k dispozícii, sme telefonicky obvolali obecné úrady v obciach, kde sa v minulosti spomínalo pletenie z korienkov. Spočiatku negatívne odpovede – na Záhorí, Orave, v Poprade si už ľudia nespomínali na nikoho, kto by plietol z korienkov – vystriedali pozitívne odozvy v okrese Stará Ľubovňa, kde sa našlo viacero ľudí, ktorí boli ochotní pomôcť v pátraní po korienkových košoch, pretože si na ne ešte pamätali. Z tohto množstva nakoniec vzišlo sedem obcí, kde sme si dohodli kontakty s pamätníkmi a ktoré nakoniec košikári zapojení do projektu v auguste 2021 aj navštívili – Kamienka, Oľšavica, Jarabina, Matysová, Malý Lipník, Stará Ľubovňa, Jakubany. Popritom informátori v teréne odporučili skúmajúcim košikárom aj obce Lacková a Nižné Ružbachy, kde sa však plietli koše inou technikou (z vŕbového prútia, resp. z lieskových lubov).
Obce v ďalších okresoch východného Slovenska spomínaných vyššie sme kontaktovali e-mailom, ale odozva na tento typ komunikácie nebola dostatočná. Aj preto sa okres Stará Ľubovňa vykryštalizoval ako „vzorový“, na ktorý sme zamerali výskum minulosti korienkového pletenia u nás. Výsledky boli zaujímavé.
V súčasnosti nie je v obciach nik žijúci, kto by sa venoval pleteniu z korienkov. Azda najviac nás mrzelo, že v novembri 2020 zomrel v Jakubanoch na COVID posledný aktívny košikár v okrese pán Palgút, ktorý pletenie z korienkov vynikajúco ovládal. V Kamienke sa plietli opálky z liesky opletané štiepaným smrekovým korienkom. V Oľšavici sa štyridsiatnik Marek Rusiňák naučil ako mládenec robiť korienkové opálky od starého pána z obce. Poslednú však spravil pred 20 rokmi, v súčasnosti sa ich výrobe nevenuje. Dodnes má lubky z liesky (určené na rebrá opálky) a štiepané korienky smreka na výplet. Má tiež dedovu stolicu, na ktorej sa hobľujú lubky. Povolaním je tesár a jeho záľubou je pestovanie a spracovanie ľanu. V múzeu v prírode v Starej Ľubovni sprevádzal košikárov správca Dušan Janický. Ukázal im depozitár s množstvom košov z rôznych materiálov. Z korienkových tam boli popri opálkach, typických pre región Zamaguria, aj korienkové misky zhotovené špirálovou technikou pletenia. V obci Jarabina sa našla stará opálka z liesky opletanej korienkami, ostatné koše, ktoré informátori zohnali, boli lubové, resp. z prútia. V Matysovej sa našla podobne jedna stará opálka, spevnená už aj drôtom, keďže pôvodný výplet sa rozpadal. Aj preto bol objav práce pána Palgúta v Jakubanoch úžasný, a o to smutnejší, keďže minulý rok z tohto sveta odišiel. Navyše o ňom nevedeli nielen v ÚĽUV-e, ale ani v kultúrnych inštitúciách v regióne. Jeho práca bola majstrovská. Opálky veľkých rozmerov určené aj v súčasnosti na hospodárske účely vyhotovoval precízne a zároveň esteticky, keď od okraja k stredu postupne stupňoval hrúbku korienkov. O tom, že bol stále aktívny, svedčí aj nová opálka, ktorú dokončil tesne pred smrťou, ako aj zásoby materiálu, ktoré mal k dispozícii. (Zaujímavé boli informácie ohľadom zberu materiálu v tejto oblasti – korienky v prostredí severovýchodného Slovenska brali predovšetkým zo stromov na okraji lesa a smerom dole kopcom.)
Tento druh výskumu, ktorého realizácia bola dohodnutá cez telefonické rozhovory s informátormi, sa nám ukázal ako dobrý. Hoci informátori niekedy nerozlišovali medzi korienkovými a lubovými košíkmi, všetky stretnutia s nimi boli užitočné. Prípravná e-mailová komunikácia sa neukázala ako najlepší spôsob, ale vzhľadom na neznalosť a neprítomnosť korienkových košov v teréne sme nešli do podrobnejšieho pátrania v iných okresoch. Výskum v okrese Stará Ľubovňa sme brali pre náš projekt ako postačujúci. Stav v oblasti tradičných korienkových košov vyskúmaný v tomto okrese možno podľa nášho názoru aplikovať aj na ďalšie regióny. Aj preto sme pozornosť sústredili predovšetkým na živú podobu pletenia z korienkov, a to na zhotovenie inštruktážnych filmov o pletení tradičných košíkov z korienkov a na spoluprácu s dizajnérmi.
Inštruktážne filmy
Natáčanie inštruktážnych filmov košikársky zabezpečili Ivan Soška a Jozef Boďa. Každý z nich predviedol inú techniku pletenia z korienkov – Ivan Soška opálky a Jozef Boďa misky. Prax buď už mali, alebo ju nabrali počas trvania tohto projektu, keď zhotovili jednak vlastné koše a jednak reprodukcie či rekonštrukcie starých muzeálnych kusov.
Natáčanie sa uskutočnilo koncom júna 2021 v obci Čechy pod režisérskou taktovkou Mgr. art. Petra Komára, ktorý má s natáčaním filmov o tradičných remeslách aj ďalšie skúsenosti. Výsledkom sú dva samostatné filmy v trvaní 38, resp. 45 minút, voľne dostupné verejnosti na youtubeovom kanáli nášho združenia: https://www.youtube.com/channel/UC18YvAqj71-0q2l31Pp50TQ.
Spolupráca s dizajnérmi
Na spoluprácu sme oslovili aj dizajnérov z oddelenia dizajnu a tvarovania dreva Školy úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave (ŠÚV) a Ústavu dizajnu Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. S vedúcimi týchto odborov Mgr. art. Martinom Hartiníkom a prof. Ing. Veronikou Kotradyovou, PhD., sme mali už predošlé pozitívne skúsenosti, a tak na našu ponuku skúsiť posunúť tradičné pletenie z korienkov smerom k súčasnému dizajnu zareagovali pozitívne. Tému zadali svojim študentom, resp. doktorandom a výsledkom je pár zaujímavých návrhov, ktoré berieme ako počiatok dizajnérskych snáh na tomto poli. Určite nie sú prelomové, ale ukazujú, že tento materiál sa môže stať v rukách výtvarne cítiacich ľudí zaujímavým
Všetci dizajnéri zapojení do projektu si vyskúšali pod dohľadom Jozefa Boďu na vlastnej koži aj zber a prípravu korienkov na pletenie. Oboznámili sa s technikou špirálového opletania a následne pristúpili k návrhom vlastných produktov.
Pre vyučujúcich, najmä Martina Hartiníka, sú tradičné materiály a techniky vždy obohatením vyučovacieho procesu. Jeho samého učil Marko Huba, ktorý inklinoval k tradičnej výtvarnej kultúre a zasväcoval do nej aj svojich žiakov. Keďže Martin Hartiník techniku pletenia z korienkov nepoznal, bola to aj preňho výzva a z témy cítil potenciál, čo sa prenieslo aj na žiakov. Na základe našich spoločných debát, že tradičné korienkové koše sú časovo náročné na zhotovenie (jemu samému trvalo pletenie jeho prvej oválnej korienkovej misky 30 hodín), siahli so študentmi pri výtvarných návrhoch aj po inom materiáli, konkrétne dreve. Martin Hartiník sa technike špirálového opletania priučil od Jozefa Boďu a následne po ňom prebral dohľad nad prácou študentov. A následne dokonca spoločne vytvorili dielo zložené zo šiestich mís, kde sa strieda sústružené drevo a korienky.
Pre doktorandov STU boli korienky jednou z tém, po ktorej mohli siahnuť popri iných materiáloch, a výsledkom je korienková misa kombinovaná vo finále s plechom, ktorú autor nazval Pleso.
Záverom
Koronavírus, ktorý vstúpil do našej spoločnosti v marci 2020, sa dotkol aj nášho projektu. Dva razy sme požiadali o predĺženie projektu, keďže celospoločenské obmedzenia najmä roku 2020 nám nedovolili realizovať aktivity tak, ako sme chceli.
Väčšinu plánovaných aktivít sa nám podarilo naplniť. Verejne sme pletenie z korienkov predstavili roku 2022 v Rudníku na festivale Nevšedné podoby prútia. A taktiež on-line na Folklórnom festivale Východná 2021 v rámci bloku o tradičných remeslách: https://festivalvychodna.sk/2021/program/remesla-a-remeselnici-2/.
Zrealizovať ostáva kurz pletenia z korienkov, ktorý sme ponúkli ÚĽUV-u. S podmienkou, že súčasťou kurzu bude aj zber a príprava materiálu samotnými účastníkmi kurzu, keďže ovládanie týchto činností je pre serióznych záujemcov o pletenie z korienkov nevyhnutné.
S prebudením záujmu o tento druh pletenia, ktorý je u nás dnes takmer zabudnutý, priamo súvisí otázka funkcie košov. Reprodukovať tradičné koše s hospodárskou funkciou sa zdá z komerčného hľadiska neúnosné. Jediným riešením pri ich výrobe by mohlo byť hľadenie odbytísk v zahraničí, kde sú ľudia zvyknutí platiť za ručne zhotovené výrobky viac než na Slovensku. Aj preto sa nám javí potrebné venovať pozornosť aj dizajnérskym posunom, v rámci ktorých vzniknú menšie diela alebo sa korienky prepoja s inými materiálmi, ako to ukázala aj spolupráca so Školou úžitkového výtvarníctva J. Vydru v Bratislave.
Dizajnové posuny možno riešiť v rámci Otvoreného ateliéru, ktorý obnovil svoju činnosť v ÚĽUV-e a má slúžiť na prepájanie tvorby majstrov remeselníkov a dizajnérov s cieľom vzniku nových výrobkov. Študenti dizajnu prihlásili svoje práce aj do súťaže dizajnu orientovaného na remeslo Kruhy na vode, ktorú organizuje ÚĽUV každé dva roky. Aj tu by sme radi, aby sa na tému korienkových košov začala širšia diskusia odborníkov s prípadným tvorivým sympóziom pre košikárov a dizajnérov, ktorého výsledkom by boli návrhy nových výrobkov aj od profesionálnych dizajnérov.
Ďakujeme Fondu na podporu umenia za podporu nášho projektu a dúfame, že v dlhodobejšom horizonte prispeje k udržaniu a rozvoju korienkového pletenia v tradičnej i dizajnérskej výrobe.
členovia občianskeho združenia košikárov Slovenka